Minister zahraničných vecí NATO usporiada 4. marca v Bruseli mimoriadne zasadnutie

Mimo týždňa

ministri zahraničných vecí NATO zíde v Bruseli na mimoriadne stretnutie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Odkedy Rusko začalo niekoľko týždňov pred inváziou rozmiestňovať vojakov v blízkosti Ukrajiny, spojenci posilňujú svoje východné krídla.

NATO po prvýkrát spustilo svoje sily rýchlej reakcie, čím sa pridalo k stovkám vojakov, ktoré predtým spojenci poskytli svojim východným členom.

Napriek tomu, že NATO poskytuje Ukrajine zbrane, do členských štátov susediacich s Ruskom a Bieloruskom je vyslaných až 22 000 ďalších vojakov.

Na druhej strane spojenci sú pevne presvedčení, že by do ukrajinského konfliktu vojensky nezasahovali.

Nemecko rozširuje dodávky zbraní na Ukrajinu. Podľa zdrojov Berlín schválil dodatočnú pomoc pre Ukrajinu a do bojovej zóny dodá 2700 protilietadlových rakiet.

Medzitým Holanďania nasadzujú raketomety na protivzdušnú obranu. Estónci a Lotyši prispeli raketami, zatiaľ čo Česká republika poslala guľomety, ostreľovačov a ďalšie zbrane.

Dokonca aj predtým neutrálne krajiny, ako Švédsko a Fínsko, poskytujú zbrane. Celkovo je asi 20 národov. V súčasnosti dodáva na Ukrajinu výzbroj väčšina štátov NATO a EÚ.

Západná výzbroj bola na Ukrajinu prepravovaná v pomerne značnom, no neznámom objeme už niekoľko dní. Má potenciál mať vplyv, ak sa dá rýchlo nasadiť.

Plán Bruselu poskytnúť dodatočnú muníciu a jednotky riskuje, že podnieti ruskú reakciu. Vladimir Putin prostredníctvom svojej podpory pre Ukrajinu vníma NATO ako hrozbu, ak nie zničenie Ruska.

Putin dokonca aktivoval svoje vlastné jadrové kapacity, aby varoval Európu a Spojené štáty pred potenciálnou účasťou.